MÁ FARBA PLETI VLIV NA TO, ČO JE V ČLOVĚKU?

Na svete žije mnoho ludí. Lišíme sa od seba, nie len vonkajšou schránkou – výzorom, postavou, výskou, vierou, orientáciou, ale hlavne vnutrom a rozmyslanim. Ludia maju mnoho predsudkov a výhrad voci druhým, ale v podstate ani sami nevedia přeci je to tak, je to aj vdaka tomu, ze nieco tých ludoch poculi alebo videli v TV a jednoducho sa im to nepači, ale keby tych ludi poznali bližšie, predsudky by zmizly.

Na otázku romskéj menšiny má každý svoj názor a pohlad. Mnohí z nas má vela riešení, ale len jeden z mnoha uspeje. Prečo???? Su Romovia, ktorí sa len stažuju ake je vseto tažké a jako věštci idu proti nim, ale ak im navrhnete pomoc tak sa otočia chrbtom, lebo preto musia Mirčo urobit, su Romovia, ktorí maju postaveni, a možu vela věci zmenit, ale to že sa k narodnosti Rom prizbnavaju, tak len preto, lebo vedia, že z toho možu vytažit, ale su aj Romovia, korí su ochotní urobit čokolvek preto, aby sa oni a a jich deti mali v živote lepaje. Aby ich deti nepocitovali pocit menejcennosti, len preto že maju tmavšiu plet. Podla mna je chyba v společnosti v ludoch. Tí nie však vsetci si bez ohladu na to, aby dali možnost Romom sa prejavit a zaradit do spolocnosti, tak ich len jednoducho odsudia na zaklade niečoho, co ani oni sami nikdy nezažili na vlastnej koži, len to nikde poculi. Najdu sa aj takí, co s nami Romami nieco nepekné zažili, aleved nie vsetci sme rovnakí a presne takto sa možme chovat aj my, ved kolko ja som veci zazila, ale ….ved ludia by sa medzi sebou nenavideli a každý mame svoje svetle ružove stranky a taktiež svoje cierne tmave stránky.

Ak by boli Romovia radení do spoločnosti na zaklade toho že chcu, maju zaujme a jednoducho musia fungovat tak jako ostatní tak by si Neromovia ani neuvedomili, že su iný. Lebo nie sme sme ludia, je pravda, že niektorí z nas si zvykli na to, že ich nevezmu do zamestatnania, ich deti nebudu v skolach, ale je to len chybou státu, či systemu, ktorý tu funguje…zvykli si na to, a ani sa nesnažia ist dalej. Vela z nas chce Mirčo dokazat a ist krok po roku vyššie, ale je to tažke…poznam to z vlastnej zkušenosti, ak som nikam zavolala ohladom nejakého zamestnania, ludia ku mne boli milí, komunikovali so mnou jako s clovekom vhodným na tuto pracu, ale jasne že telefonický kontakt nestačí, tak si dohodnu stretnutie, a tvarou v tvarou už je to inak…niekedy to až citit, jako zmenia pristup a niekedy sa snažia, a jeto len vdaka farbe pleti, a možno aj vidia v očiach člověka a citia z neho, že na to ma a robil by tu pracu srdcom, ale hned ich napadne, ale co povedia ostatní, kolektiv, nariadení????? A presne tak isto je to aj, s pracou vo fabrike, jako prvé vytknu to, že su bez vzdelania, ale ved kolko je aj neromov, ktorí maju len zakladne vzdelanie a pracuju….

To je dovod, přeci vobec na Slovensku ci v Čechach riesime romsky problem, ktorý nim ani nieje…..spolocnost nas musí radit medzi ostatných …aby sme boli vsade pomiesani, aby nepřevládala len jedna farba, ale aspon dve ved, potom je to aj tak krajšie…pretože clovek si na člověka zvykne aj vdaka tomu že ho pozna, vidi vedla seba na pase, alebo s nim ide na konferenciu…tak jako to funguje v zahraniči, ludia sa toleruju a su na jednej lodi maju rovnaké prava, rovnaké tresty, dýchaju ten istý vzduch…vedaj tak sme len ludia…

Lenže na Slovensku je to uplne inak, ved už například deti v skolke, v skole, kde pridu domov zo skoly, tak hovoria o ciganoch a nie o dvojích spolužiakoch o detoch. Ved jako mozu deti v materském skolke vedet rozdiel medzi Romom a neromom??? Počuju o tom doma hovorit rodicov, alebo aj len tak na ulici už od útlého detstva im to jako keby vtlačili do hlavy a urcite je to aj nevedomky, ale potom v dospelosti to už može mat iny dopad na dieta.
Je doležite alebo pedagoga – učitela ma dieta v skolke. Tam potrebuje nikoho, kto ho nebude brat inak jako ostatnych, ale rovnako…lenže je to naopak mnoho učitelov, by malo detom pomahat a ist prikladom tým ostatným, ale ak si učitel sam vytvori odstup od tychto romskych deti, co maju robit potom deti, ak doma im rodičia vdavka musis pocuvat pani učitelku, ta by mala v detoch najst chut učit sa, a aj ak rodičia sami možno vedia len citat a pisat a maju ukoncene len základne vzdelanie, ale chcu, aby ich deti vedeli via, tak ich poslu do skoly s radostou a nadejou, ale natrafia na pani učitelku, ktorá voci nim ma výhrady, len pre…

A ona sama ich jako orva odsune nabok, a ukaže aj tým ostatným detom, jako sa asi maju chovat. Bolo by urcite velkym přinosím pres koly, ak by bolo via vyučujucich romov, nie len jako asistentov, ale jako rovnoccennych pedagogov. A toto je podla mna ucel učitela, pedagoga, ci vyučujuceho z deti raz vychovat nikoho.

Mne samej sa toto stalo, ale ja som mala velke štastie na PANI UCITELKU v materském skolke, ktorá bola pre romov, ale nas brala jako deti vsetky v podstate rovnake, a vždy nas nutila chciet via a via, ale kde som prisla, na zakladnu školu moji spolužiaci už nemali štastie, lebo už to bola normalna zmiesana trieda, a deti a pani učitelka na nas pozírali, jako na niečo zvláštně, deti sa medzi neromskymi detmi citile zle, lebo im nadavali a oni k nim zacali byt zlí, budovali si akoby rešpekt, ale oni si len budovali zle meno, ale maloktorý nerom si to uvědomí, alebo aspon sa bude snažit chapat…ja som vždy musela ucitelom, a ajspolužiakom dokazovat via, s neromami som vyradstala od malička, kdežto moji spolužiaci nie, vyrastali na osade. A na mna boli věštci zvyknuty a poznali, ale nesnažili sa poznat tych ostatných….ja som ich tak trosku vycitila a spoznala ich podstatu, tak som to mala lahsie. Dnes je na Slovensku vela špecialnych škol, alebo skol len pre Romov, alebo dokonce sa vyčleňuji romske triedy. A toto urcite podla mna tu diskriminaci len a len potvrzuje….ved raz sa aj tak tie deti skončia školy, alebo zacnu žit a vychovávat vlastne deti, a uz nebudu v specialnej romském triede, a společnost ich neprijme.

Detom BY SA MALA VELKA POZORNOST VENOVAT OD predškolskeho veku, teda tam by mali byt vyborny pedagogovia, vtedy možne im akoby nieco naradit a vtlačit do hlavy a oni sa tým len jednoducho budu radit, a pride im to jako ich každodenný rituál. Neskor ak už začneme dospievat, už nam nik do hlavy nič nevtlačí. Už mame vlastné rebelantské nazory, hoci niekto časom pochopi, že to bolo zbytočne sa vzpierat, zasmeje sa na tom. Niekto to nepochopí – dospeje – založí si rodinu a takto vychovava svoje deti. DETI su velmi naučne stvorenia, ktorí sa velmi rýchlo ucia a preberaju vlastnosti podospelých, či už dobře alebo zlé.

Například: starala som sa o deti v Holandsku jako aupair. Vždy kde sme nastupovali do autobusu cestou zo skoly, tak s nami nastupovalo vela ludí, raz som im povedala, že najprv si sadami starí ludia, že ich vždy maju nechat si sadnut. Parkrat to tak urobili, a aj som ich vždy na to upozornovala, potom im to slo lepaje a davali si pozor…a kde už som tam nebola, tak mnich mamina volala, jako ju jej deti zacali poučovat o tom čo sa robi a co nie v autobuse, a že nakonci jej povedali: „mami ty nevies, ved to nam Kate vravela, že to je neslušne a nemame to robit.“ Velmi ma to potešilo, že som tym chlapcom nieco dala, že si na mna vždy spomenu naučia sa jako sa chovat k lidem okolo seba, a viem že a jich rodičia su radi. Deti si vela pamataju, a hlavne ani nevedia přeci si tolko a prave to pamataju. Takže si myslim, ak by niekedy u nas vypadlo slovo cigan, nevedeli by rozdřiel medzi sebou v skolke například, a hovorili by o nich jako spolužiakoch kamaratoch a nie jako o cigánoch.

Vyhladím na to, že som žila v zahranici, v krajine jako je Holandsko, mala som možnost vitiet roznorodých ludi, a žit s ludmi, ktorí nedali na farbu pleti, na vyznanie, na orientaci. Všetci takíto iní ludia žili a fungovali v společnosti, mohli ste ich najst v nemocniciach, školách, podnikách, jako upratotovačov na ulici no proste všade bol mix ludi, a bol to len ten stereotypný život, boli priamo zasadený do spolocnosti bez ohladu na to aký su, alebo bezohladu na to, že kdesi inde by na nich ludia pozírali inak. Možno je to takto len tam, lebo je to krajina volnosti, ale bola som tiž vo Svajciarsku, Taliansku a bolo to tam také iste…

Problematika romském otázky v podstate nieje ani problem, chyba nieje len v nas len na jednej starne, podla mna hlavna chyba je ukryta v tej druhej strane, ak by zaměstnavatelka zaměstnávali romov tak jako neromov tak by bolo aj via deti, ktore by chodili riadne do školy, a mali chut sa ucit a dosiahnut nieco v živote, ale ozaj zaleži na učitelích, a mali by to byt romovia, tí chapu romske deti najlepsie…..a rom nebude roma odsuzovat a už vobec nie ak ide o pedagoga naopak bude sa snažit kopat stále dopředu, aby si aj to dieta mohlo povedat, že raz chce byt také jako pani učitelka, vidiet vzor v niekom a ist dalej. Nemali by byt špecialne skoly, a ani učitelka by to romskym detom nemali zlahčovat tým, že ich odsunu nabok a daju im len jednoduche ulohy, ktore im zkontroluji jasne, že ich nemaju a hned im daju poznamku, ale nezaujímá ich přeci tu ulohu nemali, možno čakali pomoc od rodočov, ale rodičia sami nemaju dostatočne vzdelanie aby im pomahali z ulohami. Takto sa to stane párkrát a dieta už automaticky ulohy nerobi, lebo aj tak vie, že on ani nemusi..je mu to jedno…

Na Slovensku je vela romských osád, a ja sama jako romka som z niektorých až zhrozena, so sposobu života, s podmienok v zlých sa vychovaju deti. V tomto pripade pre mna su navine rodičia, nemaju snahu. Preto by bolo urcite napomocné, aby deti s týchto osad chodili na riadne zakladne skoly, kde by bol vyučujuci rom, a po skole ich například Epson na hodinu mal len sam pre seba a pomahal im z ulohami a učil ich jako sa starat sami o seba, aby chodili stále cistý, aby nekradli, aby sa chovali slusne, aj toto tieto deti potřebuji mravnu výchovu, aby z nich boli civilizovaný ludia. Ak bz toto počuvali každý den v skole jednoducho by sa s tym stotožnili.

Romovia sami o sebe sme velmi temperamentný, a ak už mame nieco robit co nas v podstate ani nezaujímá, tak by nas mal zaujat sposob, mysllim v tomto pripade na výučbu například…hladat stále neuci zaujimave pre deti, jako by dokazali vsetky svoje zmysly sustredit len na to, co od nich učitel chce. Romovia zbožňuji spev a tanec, a romsky učitel to vie najlpesie sam je predsa rom…Kedysi kde som chodila este na strednu skolu, tak som pomahala u nas v dědině este s jednou neromskou v jednom združeni, ktore sa snažilo zaměstnávat nejako romske deti. Mne sa ta praca velmi pačila, zo začiatku som len pozorovala deti a pristup mojej neromském kolegyne, ktorá samozrejme mala zkušenosti s učitelstvím…časom, som už aj aj vymyslala aktivity a mavala som s nimi posedenia, kde som ich učila pisat, čitala som snimi, bolo to sice po skole, ale robila som s nimi ulohy. A verte mi tie deti ak mali cosi robit hodinu vkuse tak boli nervozne a ja vlastne tiž, museli sme to nejak oživit.

Zacali sme tým, že sme si robili přestávky a ja som im pustila hudbu deti tancovali a ja s nimi, po přestavme sa magnetofon vypol a deti sa tesili na daleku přestávku, lebo vedeli, že im zas pustim hudbu, ale vedeli, že najprv musime neuci urobit a ak to urobime co najskor budeme mat viac času na tanec…..boli s toho také nadsene, a nam fakt sli tie ulohy lepaje a rýchlejsie. Potom, som s nimi vymyslala všelijaké tanecky na vystupenia u nas v dedin, kde sa mohli ukazat, a tesili sa na každe nase spolocne hodiny po skole. Lenže neskor ja som už nemala tolko času na ne, lebo som maturovala, tak s nimi mavala posedenia kolegyna, ktora mala svoj sposob výučby…deti ti prestalo bavit a chodili tam čoraz menej, až tam prestali chodit vobec..ked som sa s nimi rozpravala, tak mi povedali, že to bolo jako v škole, jako s ich pani učitelkou a to ich nebavi, že so mnou vedeli, že sa nieco naučia, ale že sa aj zabavia a naučia oni nieco mna..ako například zdokonalit sa v tancovani.

Viem,že určitým spodobím vo mne videi svoj vzor divčata hlavne, teraz kde ich stretnem u nas na dědině, tak su to velke slečny, a su na zakladnej škole niektoré chcu ist dalej na strednu, ale niektore si myslia, že už su dospele slečny a popritom nevedia o čom ta dospelost je, že je to tažke byt dospelý…

Nesuhlasim celkom s nazorom, alebo s tvrdenim, že v mladeži jako takej je nadej na lepšiu budoucnost, ano je to v podstate pravda, ale třeba začat u deti, lebo to su najuprimnejšie a najčistejsie stvorenia na zemeguli a třeba ich v tom len podporovat, neukazovat im to zlo, ktorému sa aj tak nevyhnu.

Poznam vela Romov, ktorí žiju na osadách a dlhe roky sa snažia dostat do normalnej civilizacie, medzi ludi, ale nedari sa im to a to len preto, leb osu romovia na dědinách ich neromovia jednoducho nechcu medzi seba prijat, a to iste je aj vmestach maju například svoju část, kde je to určitým sposobom gheto, a nemožu sa odtial vymotat. Napriklad v Holandsku su kočovný romovia, ktorí udržiavaju svoju kulturu a zvyky, ale kde nekočuju tak ich deti chodia do skoly, a Holanďanka ich beru takých akí su a naopak, snažia sa o ich kulture vedet viac, a respektovat tak jako Romovia ich, a o tom to je o toleranci a o rešpektovani. Slovensku bude este důho trvat, kým sa dostane na uroven ostatných europskych statov, a to len vdaka mentalite. Nasu situaciu riešia vsade okolo nas, vdaka vstupu do EU vela ludi s onych krajiny ma možnost vidiet aj to o čom si mysleli, že už v dnesnej době nieje možne, ked som sa na tuto temu bavila s mojimi domácími, tak ma len pocuvali a sami neberili, že je to ozaj tak. Raz mi moj domaci povedal, že slniecko svieti šade a ludia poznaju slniečko jako jednu velku žltu gulu, s ktorej ide teplo, že trava je vsade zelena aj kde nikde via a nikde menej, ale ludia su to, co krajinu robia krajinou inou…a mal pravdu…

Existuje aj pozitívna diskriminaci, mam v živote na nu štastie asi tak jako na tu negatívnu, ale nie každý ma tuto možnost, a verim že vdaka tomu raz, aj vdaka mne bude mat via ludí tuto možnost. Spoznala som mnoho Neromov, ktorí kedysi predtým, kde ma nepoznali nemali v laske romov, a ani sami nevedeli přeci, len ich nepoznali nepatrili do ich blizkeho okolia znamych, k niektorým som bola len jednoducho podstrčena aja som musela vychadzat s nimi a oni so mnou, ale časom sa z nas stali znami, a ludia s předsádkami voci nam Romom voči mne zistili, že možno o vela prichadzaju, že nepoznaju ludi s velkým srdcom. Viem, že aj vdaka mne tí moji dobrý znami ak dnes stretnu roma tak si spomenu na mna, a aj kde o nich počuju niečo zle tak si spomenu a a povedla, ale ved nie věštci su rovnakí, a prave ona bola ina, ta ktora to vyvrati, a viem, že nie som jedina je nas takých mnoho, len Neromovia musia byt postavený voči nam a žit a akceptovat nas tak jako aj my ich, lebo sme věštci ludia a ludia sa delia na dobrých a zlých nie na Romov a Neromov!!!!!!!!!!

Ak raz budem mat vlastnu rodinu, mojim detom dam uplne všetko, tak jako moji rodičia mne, a popritom moji rodičia obava maju len zakladne vzdelanie, ale snažili sa aby sme sa už my mali lepaje a bolo to velakrat tažke, ale nevzdavali to a na nas boli vdaka tomu este tvrdši. Ale ja som mala štastie aj na PANI UCITELKY, ktoré možno ani sami nevedeli, že vdaka tomu že som vždy musela dokazovat via, som taka aka som, a viem že niektore ma len brali jako ciganku a niektoré jako Romku, a prave preto musim dokazovat via, aby som aj ja raz ukazala, že to co sa o nas hovorí nieje vždy pravda……sme temperamentný narod to nam nik nevezme a nik nam to nemože vycitat…

Dufam, že ak raz budem mat možnost byt pedagog taj budem PANI UCITELKA, ak nie pedagog tak že budem pre niekolko deticiek ludi vzor, a ukažka že nesmu nikdy vzdat a nesmu sa hanbit za to, že su cigani, naopak byt na to pysní.!!!Urcite raz bude via romov v nemocniciach, kde budu zachraňovat životy ludí, via pravnikov, ktorí budu bojovat za spravedlivost, via politikov, ktorí budu pomahat tým ostatným, a presadzovat nase prava a možnosti, via ucitelov, ktorí budu deti vzdělávat a vychovávat, že viac Romov bude pracovat vo fabrikach a šetrit na studium dvojích deti. Lebo farba pleti nemá vplyv na to, co v člověku je a to aký može byt!!!!!!!!!